Pamätná dvojeurovka 100 rokov od Tráckej únie s Gréckom

Trácia bola pod vládou Byzantskej ríše od rozdelenia Rímskej ríše na východnú a západnú začiatkom 4. storočia. Osmanská ríša dobyla väčšinu regiónu v 14. storočí a vládla mu až do balkánskych vojen v rokoch 1912–1913. Počas osmanskej vlády žila v Trácii populácia Turkov a Bulharov so silným gréckym elementom v mestách a na pobreží Egejského mora. V roku 1821 sa niekoľko častí Západnej Trácie vzbúrilo a zúčastnilo sa na gréckej vojne za nezávislosť.

Počas prvej balkánskej vojny bojovala Balkánska liga (Srbsko, Grécko, Bulharsko a Čierna Hora) proti Osmanskej ríši a pripojila väčšinu svojho európskeho územia vrátane Trácie. Západnú Tráciu obsadili bulharské jednotky, ktoré porazili osmanskú armádu. 15. novembra 1912 na pravom brehu rieky Maritza Macedónsko-Adrianopolitské dobrovoľnícke jednotky zajali turecké jednotky, ktoré bránili východné Rodopy a Západnú Tráciu pred napadnutím Bulharov.

Víťazi sa rýchlo dostali do sporu o rozdelenie novo dobytých krajín, čo viedlo k druhej balkánskej vojne. V auguste 1913 bolo Bulharsko porazené, ale získalo Západnú Tráciu podľa podmienok Bukureštskej zmluvy.

V nasledujúcich rokoch mocnosti Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Osmanská ríša, na strane ktorých sa postavilo Bulharsko, boli porazené v prvej svetovej vojne a v dôsledku toho bola na základe podmienok z Neuilly z roku 1919 Západná Trácia odčlenená od Bulharska. Západná Trácia bola dočasne riadená pod vedením francúzskeho generála Charlesa Antoina Charpyho. V druhej polovici apríla 1920 bola v San Reme konferencia predsedov vlád hlavných spojencov (s výnimkou USA), na základe ktorej bola západná Trácia venovaná Grécku.

V súčasnosti je Trácia časťou južného Bulharska, severovýchodného Grécka a európskej časti Turecka.