Pamätná dvojeurovka 100. výročie narodenia Alexandra Dubčeka

Tento rok – 27. novembra – si pripomenieme 100. výročie narodenia Alexandra Dubčeka.

Alexander Dubček bol československý politik, štátnik a popredný predstaviteľ Pražskej jari. Narodil sa 27.novembra 1921, pochádzal z obce Uhrovec neďaleko Bánoviec nad Bebravou.

Detstvo a mladosť prežil v sovietskej Kirgizii. Po návrate rodiny na Slovensko v roku 1939 vstúpil do komunistickej strany. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania. Od roku 1949 bol funkcionárom komunistickej strany. V roku 1953 sa stal vedúcim tajomníkom krajského výboru KSS najskôr v Banskej Bystrici, neskôr v Bratislave. Jeho vzostup bol závratný, ale zároveň aj previazaný mnohými krutými skutočnosťami.

Dubčekova osobnosť bola a stále je spájaná s reformným vývojom Československa v období od januára do augusta 1968. Od januára 1968 zastával funkciu prvého tajomníka ÚV KSČ, v ktorej začal presadzovať politiku „socializmu s ľudskou tvárou“. Počas tohto tzv. obrodného procesu Dubčekova popularita rýchlo rástla.

Nová garnitúra vodcov s Dubčekom na čele svojím vystupovaním získala uznanie a dokonca sympatie verejnosti. Heslo „Socializmus s ľudskou tvárou“ získalo "dubčekovcom" na jar a v lete 1968 takú dôveru občanov, akú nemala nikde v žiadnej krajine, žiadna strana v dejinách svetového komunizmu.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili na územie Československa vojská Varšavskej zmluvy s úmyslom obsadiť, okupovať a kontrolovať politické a ideologické smerovanie štátu.

Postoj Alexandra Dubčeka sa však nezhodoval s vtedajšou politickou garnitúrou, následkom čoho bol Dubčekov odchod z politiky. V júni roku 1970 bol pozbavený všetkých politických funkcií a členstiev, upadol do nemilosti a stal sa terčom sledovania a špionáže od ŠTB. V decembri 1970 sa zamestnal v podniku Západoslovenské štátne lesy, ako mechanizátor, kde zotrval až do dôchodku v roku 1981.

Do politiky sa vrátil začiatkom roka 1989, po novembri 1989 sa stal poslancom a predsedom Federálneho zhromaždenia a predsedom slovenských sociálnych demokratov. Po návrhu Európskeho parlamentu, sa stal aj laureátom Sacharovovej ceny za slobodné myslenie.

Neskôr získal ambíciu stať sa prezidentom republiky, no svoj súboj vďaka zákulisným hrám a nejednotným postojom slovenskej verejnosti s Václavom Havlom prehral, resp. sa volieb ako kandidát nezúčastnil.

2. septembra 1992 smerovalo Dubčekovo služobné auto na rokovanie do Prahy, avšak na 88. kilometri neďaleko mesta Humpolec, havarovalo. Dubček bol s vážnymi zraneniami prevezený do Pražskej nemocnice, kde dňa 7.11.1992 vo svojich nedožitých 72 rokoch zomrel. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.