Pamätná dvojeurovka 50. výročie úmrtia generála De Gaulla

Narodil sa 22. novembra 1890 do rodiny právnika a profesora filozofie. Od roku 1911, kedy odišiel na vojenské učilište École Spéciale Militaire v Saint-Cyre, bol spätý s vojskom. Stal sa vojakom, bol generál a politik.

Počas 1. svetovej vojny bol v bitke pri Verdune ťažko zranený a zajatý. Armáde zostal verný aj po skončení vojny. V rokoch 1919 – 1920, počas vojny Poľska s Ruskom, bol inštruktorom poľskej armády a v rokoch 1920 – 1921 pôsobil ako člen francúzskej misie. V tomto období z vojnových skúseností, kedy boli použité tanky a bolo nedostatok zákopov, vydával množstvo kníh o reorganizácii armády a mechanizácii vojska. Aj keď bol povýšený a črtala sa mu úspešná kariéra v Poľsku, dal prednosť návratu do Francúzska.

Keď vypukla 2. svetová vojna, de Gaulle mal hodnosť plukovníka. Ako prvý a jediný francúzsky veliteľ prinútil k ústupu Nemcov pri ich invázii do Francúzska. Bez leteckej podpory a iba s 200 francúzskymi tankami dokázal zastaviť postup nemeckých jednotiek, keď 17. mája 1940 napadol nemecké vojsko pri Montcornete. Ešte väčší úspech dosiahol 28. mája pri Caumonte, kde tanky pod jeho velením zatlačili nemecké obrnené vojská a prinútili ich ustúpiť. Za statočnosť bol povýšený na generála. V rokoch 1944 – 1946 stál na čele provizórnej vlády a v roku 1958 sa stal prvým prezidentom 5. francúzskej republiky a spolukniežaťom Andorry (1958 – 1969).

28. apríla 1969 – po oznámení výsledkov referenda o transformácii Senátu a o presune niektorých kompetencií na kraje, ktoré boli odmietnuté, z postu prezidenta abdikoval, pretože zotrvanie vo funkcii podmienil prijatím práve týchto zmien.

Vrátil sa do Colombey-les-deux-Églises, kde v roku 1970 zomrel.

Na jeho počesť bola po ňom pomenovaná lietadlová loď, medzinárodné letisko Charlesa de Gaulla, námestie a tiež veľa ulíc vo Francúzsku. Francúzi si ho v roku 2005 zvolili za najväčšiu osobnosť Francúzska.