Pamätná dvojeurovka 500. výročie úmrtia Rafaela Sanzia

Raffaelo Sanzio (1483 – 1520), prezývaný Raffael, bol taliansky maliar a architekt. Spolu s Leonardom da Vincim a Michelangelom patril k vrcholným a najviac charakteristickým predstaviteľom renesancie. Keďže bol nesmierne ambiciózny a mimoriadne talentovaný, našiel uplatnenie v rôznych odboroch – v maliarstve, archeológii či architektúre. Vytvoril si vlastný, osobitý štýl maľby.

K jeho typickému výtvarnému vyjadreniu patrí prirodzenosť, spontánnosť a dômyselné zobrazenie postáv. Jeho postavy dokonale vyjadrovali charakter zobrazovaných modelov. Obdiv vzbudzujú rozmanité svojské efekty a architektonické pozadie. Svetlo dodáva postavám plastickosť a stiera ich obrysy. V neskoršej tvorbe sú jeho postavy viac statické a robustné.

Raffaelo Sanzio sa narodil v Urbine v spoločnosti ľudí so záujmom o umenie. Toto mesto bolo dôležitým centrom kultúrneho života Talianska. Jeho otec bol priemerný maliar a básnik a bol jeho prvým učiteľom. Ako osemročnému Raffaelovi zomrela matka a keď mal 11 rokov, zomrel mu aj otec. Raffaelo zostal sirotou a jeho poručníkom sa stal strýko z otcovej strany, kňaz Bartolomeo.

Raffaelo začal pomáhať v ateliéri Perugina. Začal k nemu chodiť do školy, kde vynikal nad ostatnými. Prejavil sa ako mimoriadne nadaný a už ako 17 ročného ho oslovovali majster.

Koncom roka 1508 pricestoval Raffaelo do Ríma, kde bol menovaný dvorným maliarom a neoficiálnym portrétistom pápežského dvora. Bol prizvaný k stavbe Baziliky sv. Petra a v roku 1514 prevzal vedenie stavby. Mnoho jeho prác sa síce po jeho smrti pri prestavbách stratilo, ale jeho stopa je vo Vatikáne stále zreteľná. V roku 1515 bol menovaný správcom antických zbierok Vatikánskeho múzea. Z tejto doby pravdepodobne pochádza aj najslávnejší Raffaelov obraz Sixtínska madona pomenovaná podľa pápeža Sixta IV., ktorý stojí pri jej nohách.

Kariéru Raffaella ukončila predčasná smrť. Zomrel náhle 6. 4. 1520 ako 37 ročný po týždňových vysokých horúčkach, ktorých príčina nebola objasnená.

Významné diela:
Autoportrét (1506), Portrét Fornariny (1518 – 19), Svätá Anna Samotretia (1510), Raffael s priateľom (1518), Zasnúbenie Panny Márie (1504), Madona Orleánska (1506), Agnolo Doni (1506), Ukladanie do hrobu (1507), Podobizeň kardinála (1510 – 11), Pápež Július II. (asi 1511- 12), Madona rodu Alba (1511), Svätá Cecília (1514), Baldassare Castiglione (1514 – 15), Klenba s postavou spravodlivosti (1509), Sv. Katarína (1508), Madona so stoličkou (1514 – 15), Krásna záhradníčka (nazývané aj Madona z Louvru, 1507)