Pamätná dvojeurovka Vlk - estónske národné zviera

Z hľadiska európskeho priestoru patrí Estónsko do holarktickej oblasti, prevažne je tvorený lesmi (40%), močiarovými a trávnatými spoločenstvami. Dominantné postavenie lesov a krovinatých porastov poskytuje útočisko aj tým živočíchom, ktoré už vyhynuli alebo sú len veľmi zriedkavé v iných európskych krajinách. Jedným z takých je aj vlk.

Podľa dostupných údajov žije v Estónsku 500 vlkov. Vlk na tomto území takmer pravidelne loví bobra, ktorý preňho znamená jednu z najdôležitejších druhov alternatívnej koristi. Takto sa vlk podieľa v Estónsku na regulácii bobrej populácie.

Vlk, lat. Canis lupus, je druh cicavca z čeľade psovitých. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov patrí vlk medzi najmenej ohrozené druhy.

Svorka má 6 až 8 členov. Vo vlčej svorke je istá hierarchia - od alfy po omegu. Najvyššie vo svorke stojí takzvaný Alfa pár, ktorý tvorí samec a samica, zvyčajne tvorcovia celej svorky. Pod nimi sa nachádza Beta pár. Ostatní sú neutrálni členovia svorky a posledný je Omega.

Alfa pár má mláďatá a vedie svorku, žerie prvý a ostatní jedinci sú mu podriadení. Ďalej nasledujú ostatní dospelí jedinci a mláďatá. Na svorke vlkov je dosť zaujímavé, že vlci svoje mláďatá musia vyhodiť zo svorky. Mláďatá potom musia vytvoriť novú, "vlastnú malú svorku", a tak sa učia sociálnym návykom a chápaniu fungovania svorky. Keď vlci lovia, vždy počkajú, kým sa obeť unaví, až potom zaútočia.

Estónsko sa všeobecne vyznačuje úctou k prírode. Za účelom zachovania jeho genofondu a ochrany krajiny bolo vytvorených niekoľko národných parkov a štátnych rezervácií. Celkovo je asi 10% územia Estónska pod ochranou. V roku 1995 prijal parlament zákon o trvalo udržateľnom rozvoji krajiny a v roku 1996 vláda schválila stratégiu ochrany životného prostredia.