Pamätná dvojeurovka Mudejarská aragonská architektúra

Muderajský štýl spočíva v prelínaní islamskej, kresťanskej a židovskej kultúry a je typický pre španielsku architektúru 12. až 16. storočia. Charakteristickým rysom mudejarskej architektúry je prepojenie gotických, románskych a renesančných prvkov spolu s islamským umením. Najčastejšie sa s ním stretávame pri cirkevných stavbách. Na tehlové kostoly, chrámy a zvonice, ktorých múry zdobia glazúrované keramické obklady, narazíme v Aragónii takmer v každom väčšom meste.

Podľa zachovaných údajov sa tento štýl po prvýkrát objavil v meste Sahagún v Leónskej provincii. Skoro sa však rozšíril po celom severe Španielska. Najväčší rozmach dosiahlo mudejarské staviteľstvo v Aragónii. Za akési centrum mudejarského staviteľstva je dnes považované mesto, ležiace vysoko v horách, Teruel. Vďaka svojím jedinečným pamiatkam sa dostalo v roku 1986 aj na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. O päť rokov neskôr k nemu pribudli so svojimi krásnymi a zaujímavými stavbami v tomto štýle aj ďalšie mestá.

Na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO sa dostali hneď štyri stavby nachádzajúce sa v meste Teruel. Doslova vzorovou ukážkou je katedrála sv. Márie Teruelskej, ktorá vznikla na mieste pôvodného kostola v polovici 13. storočia. Zelená farba keramiky, zdobiaca jej zvonicu, nádherne kontrastuje s hnedým červeným nádychom tehál, z ktorých je vystavená. Na prvý pohľad je pomerne ľahko zameniteľná s vežou neďalekého mudejarského kostola sv. Petra.

Zaragoza, hlavné mesto Aragónie, je od Teruelu vzdialená len pár desiatok kilometrov. Tunajšia katedrála sa stala pýchou provincie a vyhľadávaným cieľom turistov. Stojí na centrálnom námestí La Seo, ktoré patrí k obľúbeným miestam pre stretávanie sa a je doslova zmesou všetkých možných štýlov.

Za prehliadku stoja aj ďalšie aragónske mestá, ktoré ukrývajú poklady mudejarskej architektúry. Netreba zabudnúť ani na návštevu neďalekého mestečka Calatayud s vôbec najvyššou vežou v Aragónii, Cervera de la Cañada a Tobed.